Zakladanie na penovom skle

Čo to znamená zakladať na penovom skle?

Rez penovym sklom 1

 

Pre lepšiu predstavu si to porovnáme s klasickým spôsobom zakladania na pásoch. Bežne sa rodinné domy zakladajú tak, že sa pod nosnými múrmi urobia do nezámrznej hĺbky ryhy, do nich sa naleje betón. Po vytuhnutí betónu sa naleje zvyčajne 15cm hrubá betónová doska, na ktorú sa spraví hydroizolácia a môžu sa stavať múry.

Oproti tomu zakladanie na penovom skle je principiálne iné. Najprv sa na plochu pod domov navezie penové sklo, ktoré sa rozhrabe a zhutní na požadovanú pevnosť. Na neho sa následne naleje betónová platňa. Táto má samozrejme väčšiu hrúbku, ako doska pri klasických základoch. Zvyčajne je to minimálne o 10cm viac. Rovnako je viac vystužená oceľou, no najčastejšie drátkami. Drátkobetón je v súčasnosti trendom zakladania stavby. Takže v tomto prípade je tepelnoizolačná vrstva pod základovou doskou.

 

Aké to má výhody oproti klasike?

Podstatný rozdiel je práve v tom, že doska je nad tepelnou izoláciou. Vďaka tomu je v teple a je súčasťou domu. Tým, že je v teple a v suchu sa predlžuje podstatne životnosť samotného betónu. Videla som už viac rekonštrukcií, kde už 50 ročné základy v zemi boli dosť zničené vodou. Voda z nich postupne vymyla cement a základy sa drobili. Toto je pri doske nad izoláciou minimalizované.
Pri klasickom zakladaní sa samozrejme doska musí zhora zaizolovať. Najčastejšie sa používa podlahový polystyrén. Pri nízkoenergetických domoch povedzme hrúbky 15cm. Doska je takto v klasickom dome od domu oddelená. Ale keď je na penovom skle ( v našom prípade Refaglass ), je vnútri a celá masa tohto betónu tvorí veľkú akumulačnú plochu. Hlavne pri drevostavbách je prínosné, keďže drevostavby majú zvyčajne nižšiu akumuláciu tepla. Toto sa najviac využije v lete ako ochrana pred letným prehrievaním domu. Masa betónu pomáha vyrovnávať letné výkyvy teplôt.

Ale ten najpodstatnejší rozdiel je v zrušení tepelných mostov v mieste styku múrov so základovou doskou. Preto sa tento spôsob zakladania s obľubou používa hlavne pri pasívnych domoch.

Dve názorné ukážky najlepšie ukážu o čo presne ide. Aby bol rozdiel dobre viditeľný, posúdili sme  spôsoby zakladania v kombinácii s murivom z vápenopieskových tehál. Tie nemajú dobré tepelnoizolačné vlastnosti, preto sú pre tepelné mosty veľmi háklivé.

Klasické zakladanie na pásoch

Na prvom obrázku je rez domom v mieste spoja základu a múru. Podobne sa robia aj domy z pálenej tehly, pórobetónu… múr je zvonka zaizolovaný fasádnou izoláciou. V tomto príklade so sivým polystyrénom. Zároveň je základová doska zaizolovaná izoláciou pod poterom, na ktorý pôjde finálna podlaha v interiéri. Murivo teda izoláciu zákonite prerušuje, pretože musí stáť na betóne. Vzniká tak tepelný most.

Rez penovym sklom 2

 

Na obrázku nižšie je posúdený vyššie zvýraznený detail v špecializovanom programe:

Rez penovym sklom 3

 

Vonku je zima, vnútri chceme mať 22 stupňov. Farby ukazujú rozloženie teplôt v konštrukciách. Biele čísla prezentujú zopár vybraných teplôt pre lepšiu orientáciu.  Pekne vidno, ako je v rohu steny pri podlahe nižšia teplota ako vyššie na stene a na podlahe ďalej od rohu. Spôsobuje to práve tento tepelný most. Šípky ukazujú, kade sa teplu z domu uniká najjednoduchšie. Teplo si hľadá jednoducho “cestu najmenšieho odporu”. čím viac a väčších šípok, tým viac tepla uniká. Toto je detail pri obvode domu. Treba si ale uvedomiť, že podobná situácia je aj pod všetkými vnútornými stenami a priečkami, aj keď nie až taká výrazná.
Pre zmiernenie tepelného mosta sa preto po obvode domu na sokel lepí extrudovaný polystyrén a zaťahuje sa do zeme.

 

Zakladanie na penovom skle

Teraz sa pozrime na situáciu s penovým sklom. Keďže penové sklo je vytiahnuté spod domu zvyčajne aspoň 50 cm, tak sa bez problémov k nemu pripojí zvislá tepelná izolácia z múrov. Nie je tu preto žiadny tepelný most.

Rez penovym sklom 4

 

Na detailnejšom posúdení výrezu vidíte, že celá betónová doska je červená – teda teplá. V rohu nie sú žiadne zásadné tepelné deformácie a v porovnaní s predošlým detailom tu je podstatne menej šípok, ktoré reprezentujú úniky tepla z domu.

Rez penovym sklom 5

 

Ako je to s cenou základovej dosky?

Na prvý pohľad je toto zakladanie drahšie. Zvyčajne o cca. 10 percent oproti klasike. Ale treba vždy porovnať konkrétnu stavbu. Pretože úspory sa objavia následne pri pokračovaní výstavby. Pri zakladaní na penovom skle sa doska už vnútri neizoluje a nemusí sa robiť ani poter. O tieto výšky sa znižujú všetky steny a priečky. Ide asi o jeden rad tehál – 25 cm. Rovnako sa teda na tomto ušetrenom murive nemusí robiť vnútorná omietka a ani vonkajšie zateplenie.
Podstatné cenové úspory sú pri domoch, ktoré majú veľa nosných múrov a teda by mali veľa základových pásov = veľa betónu. Pri pár projektoch, kde sme zvolili zakladanie na penovom skle to robilo rozdiel v kubíkoch betónu skoro dvojnásobok, hoci sa základová doska na penovom skle robí hrubšia.

Takže sa nedá zovšeobecňovať a povedať, že je to drahšie. Raz je drahšie, inokedy aj podstatne výhodnejšie.

Z hľadiska tepelných mostov osobne jednoznačne tento spôsob zakladania doporučujem pri už spomenutých vápennopieskových tehlách. Rovnako pri ďalších materiáloch, ktoré nemajú dobré izolačné vlastnosti pri päte muriva (napríklad betónové steny a debniace tvárnice). Pri pórobetónoch ako Ytong a Porfix a pri drevostavbách tieto tepelné mosty nie sú až také kritické, preto prevažujú hlavne výhody teplej dosky a akumulácie tepla.

Aké to má nevýhody?

Asi najväčšia nevýhoda je práve chýbajúca vrstva izolácie a poteru nad doskou. Hlavne čo sa týka realizácie. V tejto vrstve sa bežne vedú rozvody vody, kanalizácie, centrálneho vysávača a podobne. Ale tu táto vrstva nie je. Preto teba mať dobre vopred naplánované kde bude WC, sprcha, drez. Drobné posuny sa robiť dajú zasekaním potrubia priamo do základovej dosky, ale je to značne limitovanejšie ako pri klasike.
Nie je to nič ťažké, ale skúsenosti s realizáciou treba. Takže neodporúčam neskúseným pre svojpomoc.

 

Kedy je tento spôsob kontraproduktívny alebo nevhodný ?

Podľa mňa netreba tento spôsob zakladania presadzovať za každú cenu. Sú situácie, keď sa vlastne výhody zakladania nevyužijú naplno a vtedy treba zvážiť ekonomickú zmysluplnosť. Napríklad, keď musíme aj tak na základovej doske robiť vrstvy izolácie a poteru. ( Napríklad pri teplovzdušnom vykurovaní Atrea.). Alebo sa použijú polystyrénové systémové dosky podlahového vykurovania. Tieto vlastne tiež oddelia dosku od poteru, hoci majú len hrúbku 3cm.

Penové sklo sa nedá použiť, keď je vysoká hladina spodnej vody. Neplnilo by izolačné vlastnosti, ak by bolo vo vode, lebo voda by tvorila tepelný vodič. Rovnako v lokalitách s rizikom záplav je to na zváženie, aj keď tam je lepšie nestavať vôbec.

Alternatíva?
Podobné výhody ponúka aj zakladanie na extrudovanom polystyréne. Ja ale preferujem penové sklo, lebo je ekologickejšie, keďže ide o recyklát a v prípade zbúrania domu sa dá jednoducho opakovane použiť inde.

VlastnosťHodnota
Hmotnosť penového skla 150 - 170 kg/m3
Zrnitosť 0 - 63 mm
Súčiniteľ tepelnej vodivosti po zhutnení 1:1,30 0,08 W/mk
Napätie v tlaku pri pomere stlačenia 1:1,30 od 440 kPa
Odolnosť proti drveniu 0,73 N/mm2
Odolnosť voči zmrazovaniu a rozmrazovaniu ano
Vnútorná nasiakavosť zŕn 0 %
Celková nasiakavosť zŕn 5,70 %
Požiarna odolnosť A1
Bod tavenia 700 °C
Zvuková pohltivosť clony 0,65 MH
Súčiniteľ postupu tepla U pri 25cm zhutnenej vrstve penového skla 0,32 W/m2K
Súčiniteľ postupu tepla U pri 30cm zhutnenej vrstve penového skla 0,26 W/m2K
Súčiniteľ postupu tepla U pri 35cm zhutnenej vrstve penového skla 0,23 W/m2K
Súčiniteľ postupu tepla U pri 40cm zhutnenej vrstve penového skla 0,20 W/m2K
Súčiniteľ postupu tepla U pri 45cm zhutnenej vrstve penového skla 0,17 W/m2K
Súčiniteľ postupu tepla U pri 50cm zhutnenej vrstve penového skla 0,16 W/m2K